O urinoterapii, respektíve o využívaní moču ako lieku, sa, hoci skôr okrajovo, zmieňujú staroindické (Damar Tantra) aj arabské spisy (Sahih al-Buchara), zmienky sa uchovali aj z čínskej a mexickej tradície, podľa Rimanov ju taktiež využívali Galovia. Na kožné problémy odporúčal pitie moču aj kontroverzný homeopat John Henry Clarke.

V rôznych obdobiach histórie sa využívalo okrem iného aj zmesí obsahujúcich aj moč niektorých zvierat na potieranie chorých, zrejme s úmyslom znepríjemniť "démonovi choroby" pobyt v tele chorého natoľko, že ho radšej opustí. „O urinoterapii sa hovorí v mnohých duchovných a lekárskych knihách. Svätý Ján v Novom zákone hovorí: „Kto verí vo mňa, rieky z brucha jeho poplynú vody živej.“ Moč ako významný liek uvádza aj slávny perzsko-tadžický lekár a filozof Avicena vo svojom Kánone lekárskej vedy v 2. st. n. l. Nás však najviac zaujíma najstaršia a najrozsiahlejšia kniha o urinoterapii – Šivambukalpa, ktorej názov v preklade znamená „Prax využitia moču pre obnovu tela.“ Táto kniha sa skladá zo 107 veršov a je súčasťou znamenitej Damar Tantry. Hovorí sa v nej o tom, že len moč očisťuje človeka a je pre neho nebeským nektárom. Dáva mu silu, lieči choroby a zaháňa starobu. Moč, v hindštine šivambu je základom všetkých liekov.

Budhistickí mnísi majú dodnes ako jediný liek povolený iba vlastný moč. Je to tiež liek pre odvážnych. Najviac sa človek, ktorý chce pri aplikovaní urinoterapie dosiahnuť úspechu, musí zriecť slanej, horkej a ostrej stravy, jesť ľahko stráviteľné jedlá v malom množstve, nesmie sa príliš telesne namáhať, musí ovládať svoje city a spať na holej zemi. Očista tela a správna technika použitie moču vedie behom jedného mesiaca k vyliečeniu vrodených chorôb a úplne očisťuje vnútornosti. Po dvoch mesiacoch sa výrazne bystria zmysly. Po troch ustupujú všetky choroby. Po siedmich sa človek stáva mimoriadne silným a rozumným, po ôsmich žiari ako zlato atď.

I v dnešnej Indii mnohí adepti na guruov pijú pravidelne moč. Pritom chodia takmer nahí a nikdy nie sú chorí. Podľa ich názoru je moč výživnejší, než mlieko. Jeden z pokoriteľov Mount Everestu, Morris Wilson, pripisoval svoje mimoriadne zdravie a silu predovšetkým pôstu spojenému s pitím moču a masážami celého tela vlastným močom. Tieto metódy prevzal od tibetských lámov a indických jógov. O mimoriadnych účinkoch kombinácie hladovania s urinoterapiou svedčia aj záznamy z cárskych archívov, kde sa píše o osídleniach na Sibíri, kde ľudia prakticky nič nejedli, iba pili vlastný moč. Neboli pritom nikdy chorí a mali zdravú farbu pleti